Anton Mego, Bratislava, Slovensko

Moje prežité detstvo na dedine a s tým spojené puto k prírode bolo predurčením k pestovaniu a šľachteniu nielen ľalií ale aj kosatcov a gladiol. Neovplyvnilo to ani moje trvalé bydlisko v meste. Túžba k prírode bola silnejšia ako pohodlný a bezstarostný život v potulovaní sa po uličkách a podnikoch mesta. Moje nadšenie pre ľalie bolo veľmi veľké, nakoľko ľalie som pestoval mimo Bratislavy a celé tie desaťročia som každý týždeň precestoval vyše 150 km. Napriek tomu, že to bolo hektické obdobie a pracovať s ľaliami som mohol iba 2 dni v týždni,  neľutujem to. 

Na budúci rok to bude presne 30 rokov, čo som si kúpil prvé ľalie a začala moja dlhá cesta s týmito krásnymi kvetmi. (Autor napsal článek v roce 2015, pozn. admin.)

Nakoľko už bol publikovaný môj článok o mojej histórii s ľaliami, nechcel by som sa opakovať. V tomto krátkom príspevku by som sa zameral na niektoré moje línie v šľachtení.

Línia Marylin.

V mojich začiatkoch na mňa veľmi zapôsobil kultivar „Marylin“ od pána Tlacha. Svojou farebnou kresbou bol výnimkou medzi v tom čase dostupnými ľaliami. V jeho atraktívnej a výnimočnej farebnej kreácii som videl potenciál pre nové spektrum ľalií. No táto ľalia má aj jednu významnú negatívnu vlastnosť, že je virózna aj keď sa mi to na rastových parametroch nikdy neprejavilo. No napriek tomu som sa rozhodol pracovať s touto ľaliou. Prvé kríženie som s „Marylin“ urobil v roku 1998 a pokračoval v ďalších troch rokoch. Ako rodičov, či už matky alebo otca som použil svoje semenáče, ktoré boli zastúpené kultivarmi „Caramba“, „Brighton“, „Gold Eagle“, „L.henryi“, „Astra“ a „Belleblond“. No už prvé rozkvitnuté semenáčiky boli farebne veľmi zaujímavé a ďalšie veľmi atraktívne. Napriek tomu, že som si bol vedomý zdedenej vlastnosti po Marylin naďalej som vo veľkom používal tieto semenáče na ďalšie kríženie. Vznikali nové a zaujímavejšie farebné odtiene. No v roku 2001 som prestal používať „Marylin“ na kríženie. Dôvodom boli veľmi virózne semenáče, ktoré vznikli z týchto krížení. Musel som sa rozhodnúť, či pokračovať, alebo zbaviť sa viróznych rastlín. Rozhodol som sa pre druhú verziu. Zobral som rýľ a bez zoznamu a ohľadu aký krásny je semenáč som vykopal všetky semenáče s náznakom virózy. Boli ich stovky. Bolo to ťažké rozhodnutie a vysoká daň, ktorú som musel zaplatiť za krásu. No iné riešenie nebolo. Zostalo mi iba niekoľko originálnych semenáčov, ktoré nejavili vírusové ochorenie. V ďalších generáciách sa eliminovalo vírusové ochorenie, ale atraktivita sa prehlbovala. Napriek tejto skutočnosti neľutujem, že som „Marylin“ používal ako rodiča. Z tejto línie vznikli kultivary „Elegan“, „Tropical Garden“ a veľa nových semenáčov ako AM-09/4069-1, AM-11/4669-1, AM-11/4695-1, AM-11/4587-1, AM-11/4652-1, AM-11/4652-2. Som rád že pán Tlach vyšľachtil tento krásny a na výstavách obdivovaný kultivar.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Línia L. rosthornii.

V roku 2003 som dostal od priateľa Holgera  Kühne niekoľko cibúľ ľalií medzi ktorými boli aj cibule L.rosthornii. Už niekoľko rokov predtým som hľadal možnosť získať túto ľaliu, hlavne pre jej zaujímavý tvar kvetu. Dve cibule od pána Holgera mali jemné čierne hrdlo. Vzrastovo neboli výnimočné, ale tvar a farba kvetu ma veľmi zaujala. Nakoľko som obdivoval turbanovité ľalie, veľmi vhod mi L.rosthornii zapadla do môjho šľachtiteľského programu. Obzvlášť keď boli ešte aj nositeľkami čierneho hrdla. Na kríženie v oboch smeroch som použil kultivary „Black  Opal“, „Admiral Nelson“, „Betty Sturley“. „Black  Heart  Orange“, „L.henryi var.citrinum Beaverton“, „Nikki“. Novými semenáčmi som bol milo prekvapený. Prvý rok po presadení neboli veľmi vysoké, pripisoval som to génom L.rosthornii. No po dvoch rokoch vyrástli do vysokých veľmi rozvetvených rastlín. No najviac som sa potešil veľmi efektne tvarovanými turbankovými kvetmi. Taktiež variabilita farieb bola veľmi rozmanitá od citrónovej až po tmavo červenú   a rôzny mix farieb. Nakoľko som použil rodičov „Betty Sturley“ a „L.henryi var.citrinum Beaverton“ väčšinou kvety zdedili výrazné papily. Okrem toho, že som použil pri krížení ľalie aj keď nie s veľmi výrazným čiernym hrdlo, vzišlo z týchto krížení mnoho semenáčov s čiernou farbou v hrdle. No práve tieto semenáče sa stali rodičmi v krížení ľalií s čiernym hrdlom. Z  „Línie L.rosthornii“ vznikli zaujímavé semenáče ako napr.: AM-11/4719-1, AM-08/3803-1, AM-04/2005-2, AM-04/2035-1, AM-05/2559-9, AM-11/4684-1 a mnoho ďalších. Z tejto línie som zaregistroval zatiaľ  iba „My Little Baby“.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Línia s čiernym hrdlom.

Ľalie s čiernym hrdlom boli pre mňa fascinujúce. Keď som prvý krát videl obrázok ľalie s čiernym hrdlom bol to pre mňa ako magnet. Myslím, že každý pozná tento stav, keď niečo chce dosiahnuť. Urobiť všetko pre to, aby svoj cieľ dosiahol. Býva to niekedy ťažké, keď cieľ je veľmi vzdialený a naše možnosti sú takmer nulové. Zohnať ľaliu s čiernym hrdlom bolo takmer nemožné. V našom regióne pravdepodobne nemal nikto takýto typ ľalie, resp. ak by mal bolo by problém od neho túto ľaliu získať. Obrátil som sa na mnoho šľachtiteľov a pestovateľov, no bezvýsledne. Podarilo sa mi zohnať jednu cibuľu ‚Black Heart Orange‘. No táto rastlina bola virózna a neskôr som ju vyradil z pestovania. Po nabratí odvahy som napísal pánovi Charlie Kroellovi, ktorý v tom čase mal už aj registrované ľalie s čiernym hrdlom a požiadal ho o pomoc. Na moje veľké prekvapenie odpoveď bola rýchla a pozitívna. Dostal som od neho niekoľko veľmi malých cibuliek jeho kultivarov a hlavne semeno s krížením medzi ľaliami s čiernym hrdlom. Niektoré cibuľky mi uhynuli, no podstatné bolo, že mi niekoľko semien vyklíčilo. Bolo to veľmi dlhé čakanie kým som prvý krát uvidel kvety. Iba jeden semenáčik bol s dosť výrazným čiernym hrdlom.

Označil som ho:  AM-01/1238-6K bolo to kríženie „Black Heart  X  Black Heart (zmes semien z niekoľkých krížení, kde všetci rodičia mali čierne hrdlo)

Ešte jeden semenáčik bol podobne vyfarbený no nebol taký vitálny. Označil som ho ako AM-01/1238-5K. Bol z kríženia  BLACK OPAL – zmes semien kde všetci rodičia boli z materskej rastliny.

• 

• 

• 

Semeno od pána Kroella som dostal v roku 2001 a prvý rozkvitnutý kvet bol v roku 2004. Bolo to úžasné vidieť kvitnúť reálne ľaliu s čiernym hrdlom na mojej záhrade. Mal som už niekoľko semenáčikov s náznakom tmavšieho hrdla z ‚Black Heart Orange‘, no moja aktívna práca s „čiernym hrdlom“ začala až v roku 2004. Veľmi mi pomohlo, že som už mal L.rosthornii s čiernym hrdlom aj keď nevýrazným, ďalej Black Opal a niekoľko zaujímavých semenáčov zo semien, ktoré mi zaslal pán Kroell. Už v roku 2004 som urobil 70 krížení s ľaliami s čiernym hrdlom, alebo iba s náznakom čiernej farby. Každým nasledujúcim rokom sa počet krížení násobne zvyšoval. Pribúdali nové semenáče s výraznejším čiernym sfarbením a kreativitou sfarbenia. Samozrejme s tým spojená aj selekcia a výber vhodných semenáčov na ďalšie kríženie a pestovanie. Jedna vec je farba a atraktivita kvetu, ale dôležitejšie je zdravotný stav, kondícia, vetvenie a forma kvetu. Pri zohľadnení jednotlivých kritérií mi mnoho semenáčov nezostávalo. Ďalej pribúdali nové, kvalitnejšie a atraktívnejšie a staršie odchádzali do zabudnutia. V súčasnosti množím niekoľko semenáčov. Na budúci rok a postupne v ďalších rokoch plánujem registráciu. Ako veľmi perspektívne sa javia tieto semenáče: AM-04/1925-11, AM-04/1925-25, AM-07/3228-31, AM-11/4701-2, AM-11/4722-1, AM-11/4723-1.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Línia „Betty Sturley“ a „L.henryi var.citrinum ‚Beaverton’“.

Je to moja asi posledná línia v šľachtení, ktorá bola v mojich šľachtiteľských začiatkoch. Ovplyvnila ma krásna forma kvetov týchto úžasných kultivarov. K tomu citrónovo žlté sfarbenie s výraznými papilami s náznakom tmavšieho sfarbenia. Je pravda, že stonky neboli pevné, no prešľachtením sa to dalo zmeniť. Okrem týchto dvoch som v začiatkoch používal na kríženie aj „L. henryi var. citrinum ‚Ypsilanti‚“, no nakoľko mala náznaky virózy, tak som s ňou skončil a vyradil ju aj s pestovania. Tak ako u iných línií aj u tejto trvalo veľa rokov, kým som mohol vyselektovať naozaj kvalitné semenáče. V súčasnej dobe mám už dostatok semenáčov s pevnou stonkou, vynikajúcim vetvením a dostatkom pukov. Už len ich rozmnožiť a zaregistrovať. Z tejto línie množím AM-06/2848-9, AM-06/2889-2,  AM-07/3112-11, AM-11/4602-1, AM-11/4685-4 a ďalšie.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Okrem spomínaných línií som v malej miere krížil a krížim orienpety. Veľmi som sa do tejto skupiny nechcel púšťať, nakoľko tu vznikol veľký „boom“. Tejto skupine sa venuje snáď každý šľachtiteľ. Napriek tomu som v tejto skupine registroval „Slovak Sapphire“ a  niekoľko semenáčov množím: AM-08/3639-11 a AM-08/3643-12.

• 

• 

• 

Okrajovo udržiavam kríženie ľalií s veľmi voskovými a zmnoženými „sepaly a petaly“AM-11/4508-1, AM-08/3607-11 a ďalšie.

• 

• 

Počas dlhých rokov šľachtenia sa postupne prelínali jednotlivé línie. Kvalitné a farebne atypické semenáče z jednej línie som použil s inou líniou. V súčasnosti u mňa dominuje iba línia, ktorá bola a je pre mňa najdôležitejšia, šľachtenie VI skupiny s dominanciou na VI b,c,d.  

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Aj prostredníctvom tohto článku by som chcel opäť poďakovať môjmu vynikajúcemu priateľovi Charlie Kroell. Bez jeho nezištnej pomoci a štedrosti by tento článok neexistoval. Ďakujem Charlie.

Anton Mego